Andulka vlnkovaná (Melopsittacus undulatus) je právom považovaná za najznámejšieho a najobľúbenejšieho papagája sveta. Tento drobný, živý a priateľský vták pochádza z Austrálie, kde tvorí obrovské kŕdle čítajúce tisíce jedincov. Vďaka svojej učenlivosti, inteligencii a nenáročnosti sa stal symbolom domáceho chovu. Či už si prajete rozprávajúceho maznáčika, alebo spoločníka do voliéry, andulka je dokonalou voľbou pre začiatočníkov aj skúsených chovateľov.
Pôvod a vedecký názov
Vedecký názov andulky znie Melopsittacus undulatus, čo v preklade znamená „spevavý papagáj s vlnkovaným perím“. Tento druh bol opísaný už v roku 1805 a dodnes zostáva jediným zástupcom svojho rodu.
Andulky pochádzajú z Austrálie, kde obývajú otvorené stepi, polopúšte a suché oblasti s prístupom k vode. Vo voľnej prírode sa živia semenami tráv a bylín, pričom podnikajú dlhé presuny v závislosti od dažďových období.
Ako andulka vyzerá
Andulka vlnkovaná meria približne 17–20 cm, váži okolo 30–40 g a vyznačuje sa štíhlou postavou a dlhým chvostom. Na hlave má typické „vlnkovanie“ – jemné tmavé čiarky, ktoré dali druhu názov.
- Sameček má zvyčajne sýtejšie farby a modré ozobie.
- Samička má ozobie béžové alebo hnedasté, ktoré v období hniezdenia tmavne.
Dnes existuje viac než 30 farebných mutácií:
- Zelená – prírodné sfarbenie divokých anduliek.
- Modrá a fialová – veľmi obľúbené v domácich chovoch.
- Žltá a biela – mutácie so zníženým množstvom pigmentu.
- Ružová a dúhová – atraktívne kombinácie vzniknuté šľachtením.
- Výstavné andulky – väčšia, robustnejšia forma s mohutnejšou hlavou a bohatším perím.
Povaha a správanie
Andulka je mimoriadne spoločenský a hravý vták. Miluje pozornosť, interakciu a komunikáciu so svojím chovateľom. Je zvedavá, učenlivá a vnímavá – reaguje na hlas, pískanie aj melódie.
Najlepšie prospieva v páre alebo v malej skupinke. Osamelá andulka môže trpieť stresom, apatiou alebo si začne vytrhávať perie. Pri samostatnom chove sa andulke musíte veľa venovať a tráviť s ňou dostatok času.
Pri dostatočnej starostlivosti sa z andulky stáva oddaný spoločník, ktorý denne prekvapuje svojím správaním aj schopnosťou napodobňovať ľudskú reč.
Ako chovať andulku
Andulky je možné chovať ako v byte, tak vo vonkajších voliérach. Potrebujú dostatok svetla, čerstvého vzduchu a bezpečné prostredie bez prievanu.
- Veľkosť klietky: minimálne 80 × 50 × 50 cm pre pár, ideálne väčšia.
- Materiál: vhodné sú hliníkové konštrukcie s pletivom o priemere 1,2–1,5 mm.
- Výbava: prírodné bidielka rôznych priemerov, hojdačky, kúpeľnička, krmítko a napájačka.
Ak chováte viac anduliek, odporúča sa voliéra pre andulky, kde majú dostatok priestoru na let. Hliníkové voliéry ALUHOBBY sú ľahké, pevné a ľahko sa udržiavajú, čo ocení každý chovateľ. Najvhodnejšou voľbou sú čierne eloxované klietky alebo voliéry s prírodným hliníkovým vzhľadom. Komaxitované farby sa neodporúčajú, pretože pri okusovaní môžu vtákom uškodiť.
Andulky sú denné vtáky – potrebujú aspoň 10 hodín svetla denne a 8–10 hodín nočného pokoja.
Hračky a zábava
Andulky sú hravé a potrebujú každodennú stimuláciu.
Obľúbené sú hojdačky, laná, zvončeky a hryzacie hračky z dreva alebo sisalu. Hračky pravidelne obmieňajte, aby vták nestratil záujem.
Najmä v páre sa andulky hrajú spoločne – prenášajú predmety, skúmajú priestor a napodobňujú zvuky. Hra je pre ne formou fyzickej aj duševnej aktivity.
Kŕmenie pre andulky
Základ tvorí zmes pre malých papagájov obsahujúca proso, ovos, senegalské proso a lničku.
Doplňte ju o:
- čerstvé ovocie (jablko, hruška, hrozno)
- zeleninu (mrkva, brokolica, paprika, vňať mrkvy a kalerábu)
- bylinky (medovka, bazalka, listy púpavy, žihľava (mladé listy), kôpor)
- vetvičky z ovocných stromov na obrusovanie zobáka (bez postreku a chemického ošetrenia)
- sépiovú kosť, grit a minerálny kameň
Všetka zelenina a bylinky by mali byť v BIO kvalite – teda bez postrekov a chemických ošetrení. Je dôležité všetko vždy pred podávaním dôkladne umyť.
Ako často kŕmiť: Ideálne je, aby mala andulka k potrave voľný prístup, zvyšky ovocia a zeleniny je potrebné odstraňovať, aby nezplesniveli. Zelenina a ovocie sú len na spestrenie a nemali by sa podávať každý deň. Taktiež je dobré striedať druhy.
Voda by mala byť vždy čerstvá a menená aspoň 1× denne. V horúčave aj 2× denne.
Čo andulky nesmú
Hoci andulky milujú ovocie, zeleninu a bylinky, existujú potraviny, ktoré sú pre ne toxické alebo nevhodné. Vyhnite sa predovšetkým týmto druhom:
- Avokádo – obsahuje látku persin, ktorá je pre vtáky jedovatá aj v malom množstve.
- Cibuľa a cesnak – poškodzujú červené krvinky a môžu spôsobiť vnútorné krvácanie.
- Rebarbora – obsahuje kyselinu šťaveľovú, ktorá blokuje vstrebávanie vápnika.
- Surové zemiaky a zelené časti paradajok – obsahujú solanín, toxický alkaloid.
- Citrusy (vo väčšom množstve) – môžu dráždiť tráviaci trakt, najmä pomarančová a citrónová kôra.
- Špenát a mangold (často podávané) – pri častom podávaní pôsobia podobne ako rebarbora, preto len výnimočne.
- Sladké pečivo, čokoláda, káva, alkohol a slané potraviny – sú pre andulky úplne nevhodné, spôsobujú otravy a metabolické poruchy.
- Bylinky s vysokým obsahom silíc (napr. šalvia, mäta, tymian) – podávajte len v malom množstve alebo vôbec, pretože môžu zaťažovať pečeň.
Preperovanie anduliek
Preperovanie je prirodzený proces, pri ktorom andulka vymieňa staré perie za nové, zvyčajne dvakrát ročne – na jar a na jeseň. V tomto období môže pôsobiť neupravene, strácať perie po celom tele a byť unavenejšia. Ide o fyziologický jav, nie chorobu. Dôležité je zaistiť andulke pokoj, vyváženú stravu bohatú na bielkoviny a minerály, dostatok čerstvej vody a možnosť kúpan ia.
Pomáha tiež pridanie vitamínových doplnkov, najmä biotínu, zinku a vitamínu A, ktoré podporujú rast zdravého peria a regeneráciu kože.
Hniezdenie a tok anduliek
Andulky dospievajú pohlavne približne vo veku 6–8 mesiacov, ale s hniezdením je vhodné počkať až do jedného roka, keď sú vtáky fyzicky aj psychicky vyzreté.
Obdobie toku sa prejavuje zvýšenou aktivitou, častým spevom a vzájomným kŕmením medzi párom. Sameček sa dvorí samičke zdvíhaním krídel, kývaním hlavy a tichým spevom. Po vytvorení pevného páru samička vyhľadáva hniezdnu búdku – ideálne o rozmeroch približne 25 × 15 × 15 cm s vletovým otvorom okolo 4 cm.
Zn áša obvykle 4–6 bielych vajec, na ktorých sedí asi 18 dní. Sameček ju v tom čase kŕmi a po vyliahnutí pomáha s starostlivosťou o mláďatá. Mladé andulky opúšťajú búdku po 30–35 dňoch a zostávajú s rodičmi ešte niekoľko dní, než sa úplne osamostatnia.
Počas obdobia toku dochádza u samíc anduliek k zreteľným zmenám farby ozobia, ktoré je spoľahlivým ukazovateľom ich pohlavnej aktivity. Ozo bie samice výrazne stmavne a získa hnedú farbu, často s ľahko zdrsneným povrchom. U niektorých jedincov môže byť dokonca mierne zrohovatené. Tieto zmeny sú spôsobené hormonálnymi procesmi súvisiacimi s prípravou na hniezdenie.
Po skončení hniezdnej sezóny sa farba ozobia postupne vracia do svetlejšieho odtieňa béžovej alebo šedej. U samcov naopak zostáva ozobie v období toku jasne modré a hladké, čo signalizuje ich pripravenosť na párenie.
Ak máte samicu andulky ako maznáčika a nechcete ju nechať hniezdiť, je dôležité tokové správanie zkludniť, aby nedošlo k nadmernému stresu alebo kladeniu neoplodnených vajec. V období toku býva samica aktívnejšia, viac hrabe v podstielke, skúša hľadať dutiny a môže byť aj podráždená.
Tu je niekoľko krokov, ako situáciu zvládnuť:
- Odstráňte všetko, čo pripomína hniezdo – búdky, krabice, misky či tmavé kúty, kam by mohla zaliezať.
- Skráťte dobu svetla na 8–10 hodín denne, pretože dlhšie osvetlenie stimuluje hormóny spúšťajúce hniezdne obdobie.
- Obmedzte tučné a bielkovinové krmivá (napr. vaječné zmesi, klíčené zrno), ktoré podporujú tvorbu vajec.
- Zachovajte pokojný režim, doprajte jej dostatok hračiek, pohybu a interakcie, aby sa zamestnala.
- Ak samica aj napriek tomu znesie vajíčka, nechajte ju ich niekoľko dní zahrievať a potom ich nenápadne odstráňte – tým sa hormonálny cyklus zvyčajne preruší.
Týmto šetrným prístupom pomôžete andulke zvládnuť obdobie toku prirodzene, bez stresu a bez nežiadúceho rozmnožovania.
Komunikácia anduliek
Andulky komunikujú nielen hlasom, ale aj rečou tela. Načepýrenie peria je bežné správanie, ktoré značí pohodu a uvoľnenie – vták si tak čistí perie a reguluje teplotu tela. Krátke načepýrenie až nafúknutie po prebudení alebo po kúpaní je prejav spokojnosti.
Dlhodobé načepýrenie a apatia môžu signalizovať únavu či chorobu.
Mrmlanie (tiché mumlanie alebo pískanie) je naopak známkou radosti a sociálneho kontaktu – andulka si tým „rozpráva“ sama so sebou alebo s človekom. Kývanie hlavou, naťahovanie krídel či zdvíhanie peria na hlave sú prejavmi zvedavosti a nadšenia.
Naopak útočné syčanie, zdvihnutý zobák a nafúknuté perie na hlave značí podráždenie alebo obranu. Pochopenie týchto signálov pomáha lepšie rozoznať náladu vtáka a posilniť vzájomnú dôveru.
Ako ochočiť andulku
Ochočenie andulky vyžaduje trpezlivosť, pokoj a pravidelný kontakt. Najlepšie sa ochočujú mladé andulky, ktoré ešte nemajú zakorenený strach z ľudí. Prvým krokom je získanie dôvery – hovorte na vtáka tichým hlasom, pohybujte sa pomaly a ponúkajte mu maškrty (napr. senegalské proso) cez mriežku klietky.
Keď začne bez obáv prijímať potravu z ruky, môžete ju pomaly vkladať dovnútra klietky a nechať andulku, aby na ňu sama vyliezla. Postupom času si zvykne aj na dotyky a voľný pohyb po ruke. Dôležité je byť dôsledný a trénovať každý deň, najlepšie v rovnakom dennom čase, aby si andulka vytvorila istotu a rutinu.
Púšťanie andulky z klietky
Andulku je vhodné púšťať z klietky pravidelne, ideálne každý deň aspoň na 30–60 minút, aby si mohla pretiahnuť krídla a udržať kondíciu. Pred vypustením zaistite miestnosť – zatvorte okná, zatiente sklá, vypnite ventilátory a schovajte nebezpečné predmety.
Vták by mal mať možnosť bezpečného pristávania, napríklad na bidielkach alebo operadle stoličky. Ideálne je vytvoriť andulke svoj priestor, takzvaný „hrací strom“ z vetvy, najlepšie ovocného stromu, ktorá je pripevnená k stene alebo v kvetináči. Na vetvu môžete zavesiť hračky, maškrty. Ďalšou variantou je aj hracie ihrisko, ktoré je už pre andulku prispôsobené.
Nikdy ju nechytajte násilím – nechajte ju, nech sa sama vráti do klietky, najlepšie večer alebo po vložení obľúbenej maškrty. Ak ju však potrebujete dostať do klietky skôr, môžete jej ponúknuť bidlo s maškrtou, na ktoré prelezie a vy ju do klietky odnesiete.
Pravidelný voľný let zvyšuje jej fyzickú kondíciu, psychickú pohodu aj dôveru k chovateľovi.
Rozprávanie a učenie rozprávať
Andulka je jedným z najlepších „rozprávajúcich“ druhov medzi malými papagájmi.
Samečkovia sa učia rozprávať ľahšie a ich výslovnosť býva zreteľnejšia. Ak sa s vtákom pravidelne komunikuje, dokáže sa naučiť aj desiatky slov a krátke vety.
Ako naučiť andulku rozprávať:
- vyberte mladého jedinca, ideálne ručne dokŕmeného,
- hovorte naňho často pokojným hlasom, vždy používajte rovnaké slová,
- opakujte krátke frázy a odmeňujte záujem o komunikáciu,
- trénujte pravidelne ráno a večer, keď je vták najviac vnímavý.
Za ako dlho sa andulka naučí rozprávať: prvé slová zvládne po 1–3 mesiacoch trpezlivého tréningu.
Dĺžka života
Pri správnej starostlivosti sa andulky dožívajú 8–12 rokov, v ideálnych podmienkach aj viac než 15 rokov.
Dĺžku života ovplyvňuje kvalita kŕmenia, pohyb, čistota prostredia a genetika. Domáce andulky často žijú dlhšie než tie chované vo vonkajších voliérach, pretože nie sú vystavené výkyvom počasia.
Choroby a prevencia
Andulky sú pomerne odolné, napriek tomu sa môžu potýkať s niektorými bežnými chorobami:
- roztoče v oblasti ozobia alebo kloaky,
- zápaly dýchacích ciest,
- bakteriálne infekcie pri zlej hygiene,
- ochorenie pečene z nevhodnej stravy (príliš veľa tukov).
Prevenciou je pravidelná výmena podstielky, dostatok svetla, vyvážené kŕmenie a dostatok pohybu. Vhodné je aj podávanie vitamínových doplnkov, najmä v zimnom období.
Vápenka u anduliek
- Roztoče, známe medzi chovateľmi ako vápenka (Cnemidocoptes pilae), patria k najčastejším parazitom postihujúcim andulky.
- Napádajú predovšetkým ozobie, nohy a okolie očí, kde vytvárajú biele, drsné nánosy pripomínajúce vápenaté krusty – odtiaľ názov vápenka.
- Postihnuté miesta môžu svrbieť, praskať a vták si ich často škrabe. Neliečená vápenka môže spôsobiť aj deformáciu zobáka.
- K nákaze dochádza priamym kontaktom s infikovaným vtákom alebo cez kontaminované bidielko či krmítko. Základom liečby je izolácia chorého jedinca a ošetrenie antiparazitárnou masťou alebo kvapkami na báze ivermektínu. Klietka či voliéra musí byť dôkladne vyčistená a dezinfikovaná. Drevené prvky ako hračky a bidlá vyhodiť.
- Prevenciou je udržiavanie čistoty prostredia, vyvážená strava a dostatok vitamínov A a E, ktoré posilňujú imunitu a zdravie kože.
Cena a predaj
Bežná andulka stojí okolo 200–400 Kč, ručne dokŕmené alebo vzácne mutácie môžu dosahovať 1 000–1 500 Kč.
- Ručne dokŕmené andulky sú zvyknuté na človeka, ľahko sa ochočujú a rozprávajú skôr.
- Výstavné andulky majú mohutnejšie telo a pokojnejšiu povahu, vhodné skôr na chov než na maznanie.
Pri nákupe vyberajte andulky od overených chovateľov – mali by byť čulé, mať lesklé perie, čisté nozdry a jasný pohľad.
Prečo si andulku zaobstarať
Andulka vlnkovaná je dokonalým príkladom toho, ako drobný vták dokáže priniesť do domácnosti radosť, farbu aj život. Je nenáročná, priateľská, učenlivá a mimoriadne spoločenská.
Vďaka svojej prispôsobivosti sa hodí ako pre začínajúcich chovateľov, tak pre skúsených milovníkov papagájov. Ak jej doprajete dostatok priestoru, podnetov a starostlivosti, odmení sa vám oddanosťou aj svojím veselým spevom.
Zaujímavosti o andulkách
- Andulky sa vo voľnej prírode združujú do kŕdľov čítajúcich aj niekoľko tisíc jedincov.
- Dokážu rozpoznať až 100 rôznych slov a tónov.
- Rekordná andulka menom Puck zvládla viac ako 1700 slov.
- V Austrálii migrujú podľa dostupnosti vody a potravy.
- Ich spev má rôzne melódie – každá andulka má „vlastný hlasový podpis“.
- Andulky vidia v UV spektre, vďaka čomu vnímajú farby, ktoré ľudia nevidia.
- Mláďatá sa liahnu slepé, ale po týždni začínajú reagovať na hlas rodičov.
- V chove existujú mutácie ako fialová, dúhová či albín s červenými očami, ktoré sú mimoriadne žiadané.
Časté otázky o andulkách (FAQ):
Vie andulka rozprávať?
Áno, andulka patrí medzi najlepšie rozprávajúcich papagájov. Naučí sa opakovať slová aj krátke vety, najmä ak sa s ňou denne hovorí pokojným hlasom. Samečkovia sa učia rýchlejšie než samičky.
Koľko rokov sa andulka dožíva?
Priemerná dĺžka života je 8–12 rokov, ale pri správnej starostlivosti a kvalitnej výžive môže žiť aj 15 rokov. Na dĺžku života má vplyv čistota klietky, svetlo a dostatok pohybu.
Ako často kŕmiť andulku?
Ideálne je, aby mala voľný prístup k zmesi zrní pre malých papagájov. Voda musí byť stále čerstvá a k dispozícii po celý deň, aby vták zostal v kondícii.
Dá sa andulka chovať v byte?
Áno, andulka sa veľmi dobre prispôsobí životu v byte. Potrebuje však dostatok svetla, voľný let aspoň niekoľkokrát týždenne a pokojné miesto bez prievanu.
Koľko stojí andulka?
Bežná andulka stojí 200–400 Kč, ručne dokŕmené alebo farebne vzácne mutácie až okolo 1 000 Kč. Cena odráža vek, sfarbenie aj povahu vtáka.
Ako spoznám samca a samicu?
Samec má modré ozobie, samica béžové až hnedé a má biele krúžky okolo nozdier. U mladých anduliek je ozobie svetlejšie a farba sa ustáli až po niekoľkých mesiacoch.
Ako naučiť andulku rozprávať?
Najlepšie reagujú mladé andulky chované v úzkom kontakte s človekom. Hovorte na ne pomaly, opakujte rovnaké slová a chváľte ich. Prvé výsledky sa zvyčajne objavia po niekoľkých týždňoch.
Zdroje informácií:
- https://www.inaturalist.org/taxa/19339-Melopsittacus-undulatus
- https://australian.museum/learn/animals/birds/budgerigar/
- https://animaldiversity.org/accounts/Melopsittacus_undulatus/
- https://cs.wikipedia.org/wiki/Andulka_vlnkovan%C3%A1